Možnosti knižničného
informačného systému a jeho miesto v procese dištančného vzdelávania a
e-vzdelávania
Mgr. Ján Grman, Mgr.
Pavol Špáni
Anotácia:Tak ako je dôležitou
súčasťou vysokej školy jej knižnica, rovnako je veľmi dôležitou
súčasťou tejto knižnice aj jej informačný systém. V súlade s
celospoločenskou objednávkou na zvyšovanie počtu študentov sa ako
nevyhnutnosť objavujú témy dištančného vzdelávania a vzdelávania
prostredníctvom počítača. Cieľom príspevku je poukázať na riešenia,
ktoré prirodzene a nenásilne rozširujú bežné funkcie univerzitnej
knižnice tak, aby táto bola schopná zabezpečovať aj nové úlohy
súvisiace s problematikou e-vzdelávania. /P>
Kľúčové slová:
e-vzdelávanie, dištančné vzdelávanie, knižničný systém, fulltext,
DAWINCI
Possibilities
of library information system and his place in process of distant
learning and e-learning
Mgr. Ján Grman,
Mgr. Pavol Špáni
Annotation:
Such as library is a very important part of university, equally
information system of library is a very important part of information
system of university. According to public demand to maximize number of
students with university degree, topics of distant learning and
learnig using computer seems to be very necessary. Main aim of this
paper is to show solutions based on simple and unforced steps using
which functionality of university library information system can be
increased to solve new tasks related to e-learning topic. e-learning,
distant learning, library system,, fulltext, DAWINCI
Úvod
Vzdelanie jednotlivcov je základným predpokladom pre prosperitu celej
spoločnosti. Na Slovensku sa, podobne ako v iných vyspelých krajinách,
postupne začína presadzovať téza prístupu k vzdelaniu pre čo najširší
okruh ľudí. Zámerom je zvýšiť percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
V dobe finančných ťažkostí v celej spoločnosti sa ako jedna z možností
ako dosiahnuť túto métu objavuje téma dištančného vzdelávania a
špeciálne - vzdelávania elektronickou formou.
Pre úspech
vzdelávania prostredníctvom počítača je ale potrebné splniť mnohé
požiadavky. Základnou požiadavkou je ochota odborníkov pripravovať
materiály vo forme vhodnej pre prenos. Našťastie, vďaka mnohoročnému
úspešnému prenikaniu počítačov do našich kancelárií, je táto
požiadavka spravidla ľahko splniteľná. Druhou požiadavkou je ochota
vydavateľstiev a autorov ponúknuť komplexnejšie učebné materiály,
pracovné zošity a ďalšiu literatúru v elektronickej forme. V tejto
oblasti by sme iste našli mnohé rezervy, no pozitívnych príkladov je
viac ako dosť. Mnohí autori a vydavateľstvá majú záujem ponúkať
články, prednášky, skriptá (niekedy len ich časti, sylaby či
komentované obsahy) v elektronickej forme.Poslednou otázkou teda
zostáva spôsob „dopravy“ týchto informácií k tým, ktorým sú určené –
študentom, pedagógom a podobne. Technická otázka prenosu je vďaka
sústavnému rozširovaniu sa internetu vyriešená. Základným problémom sa
teda stáva forma príjmu, evidencie, uloženia a vystavenia
elektronických dokumentov a ich zdrojov. Vďaka tomu, že klasické a
elektronické dokumenty sú z hľadiska ich spracovania a evidencie v
systéme čiastočne podobné, je namieste otázka: „Nie je možné
rozšírením funkcií knižnice dosiahnuť, aby bola schopná pokryť
činnosti potrebné pre fungovanie e-vzdelávania?”. Pokúsime sa
odpovedať.Podobnosť tradičných a elektronických študijných materiálov.
Logickým
dôsledkom písania kníh je existencia knižníc. Ich pracovníci však
samozrejme musia získaný fond zatriediť, popísať (kedysi na lístky,
dnes do databáz), a tak umožniť čitateľom hľadať informácie. Dnes sa
týmto zaoberajú knižničné informačné systémy. Elektronické dokumenty
sa na prvý pohľad javia ako “samopopisné” – mali by byť nájdené
pomocou fulltextového vyhľadávania. Samozrejme, fulltextové
vyhľadávanie je veľmi užitočná funkcia, no pri istom objeme údajov sa
bez kombinácie s inými technikami hľadania stáva ťažko použiteľnou. Z
tohto dôvodu je potrebné aj tieto dokumenty, podobne ako tie
“klasické”, popísať formou nejakého záznamu, zaradiť do istých
kategórií, doplniť o príslušnosť k témam, kľúčové slová a podobne. V
zásade sa dostávame k presne rovnakým otázkam a požiadavkám ako pri
spracovaní tradičných učebných textov.
Spracovanie elektronických dokumentov - prirodzené
rožšírenie existujúcich funkcií knižničného informačného
systému
Medzinárodné normy platné v oblasti spracovania
knižnično-informačných dokumentov našťastie stihli už dávnejšie
reagovať na tento trend a boli spravidla rozšírené aj pre potreby
popisu a spracovania e-dokumentov. Či už ide o štruktúru popisu
(UNIMARC, všeobecne MARC), pravidlá zápisu (AACR2) alebo formát
výstupu ISBD.Základnou úlohou moderného informačného systému knižnice
je umožniť tieto normy aplikovať a dodať sofistikované funkcie, ktoré
umožnia ľahko pracovať aj s informáciami elektronického charakteru.
Knižnično-informačný systém DAWINCI bol už od počiatku koncipovaný ako
systém podporujúci všetky potrebné moderné technológie - prezentáciu
fondov na internete, zasielanie zostáv e-mailom, SMS notifikácia,
viazanie rôznych typov dokumentov na záznam o titule a podobne. Práve
táto otvorenosť a funkcie umožňujú k popisu napríklad skripta veľmi
jednoducho (tzv.drag and drop) doplniť elektronickú informáciu o
obsahu, obrázok obálky, k popisu CD pripojiť napríklad krátku 20
sekundovú ukážku vo formáte MP3 alebo k videokazete pripojiť
vydavateľom vydaný reklamný klip vo formáte MPEG a podobne. Teda už
pre popis tradičných dokumentov bolo možné pripojiť elektronickú
metainformáciu, ktorá mohla byť vytvorená pre lepšiu prezentáciu
titulu a uložená kdekoľvek na internete alebo na lokálnych diskoch.
Uvedená funkčnosť je plne použiteľná aj naopak. Teda najskôr existuje
elektronický dokument a k nemu sa vyrába popis. Práve odborní
pracovníci knižníc sú, vďaka podobnosti problematiky, priamo
predurčení pre spravovanie bázy elektronických dokumentov. Ich
informačný systém to však musí podporovať. Napriek určitým investíciám
do techniky, z dôvodov väčšej náročnosti multimediálnych súborov na
počítače, sú ekonomické úspory z dlhodobého hľadiska
evidentné.
Informačný systém knižnice – jednotná informačná brána
k dokumentom bez ohľadu na ich formu a
umiestnenie
Základnou
podmienkou pre úspech akéhokoľvek riešenia je jednoduchosť jeho
používania a výsledná informačná hodnota. Napriek tomu, že popis
elektronických dokumentov má isté špecifiká, v dobre navrhnutom
informačnom systéme by malo byť spracovanie všetkých typov dokumentov
podobné.
Z hľadiska
čitateľa je podstatné, že môže selektívne prehľadávať bázy knižnice a
až na základe výsledkov sa rozhodnúť, či si požičia „klasickú
papierovú“ formu učebného textu alebo jeho elektronickú podobu. Formu
a hlavne kvalitu vyhľadávania je možné zabezpečiť na rovnakej úrovni
ako pre tlačené dokumenty na základe kvalitných popisov uložených v
knižničnom systéme. Používateľovi sú k dispozícií registre tém,
kľúčových slov a množstvo ďalších vyhľadávacích techník, na ktoré je
už zvyknutý z vyhľadávania v tradičných dokumentoch. Navyše sa pre
elektronické dokumenty dá ako doplnková služba zabezpečiť aj
fulltextové vyhľadávanie. Voľbou kvalitného fulltextového stroja je
možné zaindexovať a vyhľadávať v celej škále elektronických formátov
(HTML, PDF, DOC, TXT, ...) a filtrovať výsledky pomocou relevancie
výskytu hľadaných slov, ich vzájomnej blízkosti v texte, koreňov slov
a podobných sofistikovaných operátorov.
V prípade KIS
DAWINCI sa používa fulltextový stroj Topic od firmy Verity. Ide naozaj
o špičkový fulltextový systém, schopný rýchleho prehľadávania
obrovského množstva informácií. Samozrejme, podpora elektronických
dokumentov by sama o sebe nestačila. Pri rozhodovaní o informačnom
systéme knižnice zohrávajú úlohu aj ďalšie faktory. Podpora
knižničných noriem (UNIMARC, ISBD, Z3950, ...), technické riešenie
(dáta spravované SQL serverom, klient-server architektúra, ASP služby,
...) a najmä vysoká konfigurovateľnosť (výpožičné nastavenia,
definovateľné tlačové zostavy a podobne). Ďalšie informácie v
[1][2][3] alebo [4].
Praktické skúsenosti
Najmä na pôde
akademických knižníc je otázka sprístupňovania a správy elektronických
dokumentov aktuálna viac ako kedykoľvek predtým. Skúsenosti z praxe
nás presviedčajú, že univerzity o e-vzdelávanie majú záujem. Žiaľ,
často siahajú po riešeniach, ktoré prirodzeným spôsobom nerozširujú tú
štruktúru organizácie vysokej školy, ktorá už existuje. Výsledkom je
nákup drahého systému na správu elektronických dokumentov, pričom
zabezpečiť komunikáciu medzi ním a napríklad už existujúcim a
zabehnutým informačným systémom knižnice často nie je možné. Výsledkom
je, že spracovanie týchto informácií sa deje buď na dvoch miestach
(napr. IT oddelenie a knižnica) alebo aspoň v dvoch systémoch.
Vzájomná súvislosť medzi údajmi sa stráca, nevyužívajú sa existujúce
kapacity a čitateľ často nedostane jednotný nástroj na hľadanie
informácií.
Prístup k
elektronickým dokumentom môže mať samozrejme rôzne formy. Základnou
formou sú verejne dostupné dokumenty, ktoré sa zobrazujú spravidla ako
linky za informáciou o vyhľadanom dokumente. Čitateľ si môže viazaný
dokument ihneď otvoriť, stiahnuť, prečítať, vytlačiť (ak nie je
chránený – napr. PDF dokumenty takúto ochranu umožňujú) a podobne.
Niektoré dokumenty môžu byť určené len pre istú skupinu používateľov,
pre tento prípad existuje možnosť autorizácie a ďalší postup sa v
zásade neodlišuje od predchádzajúceho. Tieto služby bývajú viazané
napríklad na čitateľský preukaz a niekedy aj samostatne paušálne
spoplatňované. Poslednou možnosťou je zasielanie elektronického
dokumentu. V tomto prípade čitateľ nezíska prístup priamo, ale až na
základe žiadanky. Táto služba nemusí byť viazaná na registráciu v
knižnici, môže byť spoplatňovaná paušálne alebo jednorázovo za
elektronický dokument. Forma zaslania môže byť: e-mailom, vystavením
linky so špecifikáciou jednorázovej autorizácie alebo zaslaním
tlačenej podoby klasickou poštou.
Záver
V ostatnom
čase sledujeme, že prostriedky pre spravovanie elektronických zdrojov
si žiadajú priamo „koncoví“ pracovníci knižnice. Často teda ide o
akúsi iniciatívu „zdola“. Mnohí si uvedomujú, že pracovník knižnice je
vlastne odborník na informácie, ich získavanie, spracovanie,
uchovávanie a sprístupňovanie. Ak chcú knižnice a s nimi aj ich
pracovníci prežiť, musia sa prispôsobiť novým formám informačných
zdrojov a informácií. Na vedení univerzít je, aby pre takéto aktivity
vytvorili podmienky. Jednoznačne najlepšie riešenie je integrácia
rôznych foriem informácií a zdrojov do jedného uceleného systému. V
tomto príspevku sme sa snažili upriamiť Vašu pozornosť na možnosti
využitia knižnice, jej odborných kapacít a pracovníkov a konkrétneho
knižnično-informačného systému na pokrytie niektorých nevyhnutných
úloh dištančného vzdelávania a špeciálne e-vzdelávania.
Literatúra a zdroje: [1] GRMAN, J. DAWINCI – nový
automatizovaný multimediálny knižnično-informačný systém. In Knižnica,
2001, č. 3
[2] GRMAN J.
Vplyv technológie na prevádzkové náklady a úžitkovú hodnotu
knižničného informačného systému – projekt DAWINCI. In: Zborník
konferencie UNINFOS 2002 v Žiline.
[3] GRMAN J.
Projekt DAWINCI a ASP služby (Pokročilá technológia na dosah ruky). In
ITLib - Informačné technológie a knižnice, 2001, č. 2
[4]
www.dawinci.sk - popis produktu,
www.svop.sk - SVOP s r.o. – predaj produktu, www.aspcz.cz
- ASP a.s Praha – predaj produktu v ČR, e-mail: dawinci@dawinci.sk
Autori: Mgr. Ján Grman, projekt manager
systému DAWINCI, SVOP s.r.o, Košická 14, 821 09 Bratislava,
grman@svop.sk, www.svop.sk, +421 (2) 602 91 787, 0905 412 681
Mgr. Pavol
Špáni, konzultant systému DAWINCI, SVOP s.r.o, Košická 14, 821 09
Bratislava, spani@svop.sk, www.svop.sk, +421 (2) 654 22
752<
